SAVinci konečne s publikom pri tropických teplotách

Zmene klimatických pomerov v posledných rokoch sa venovala júnová vedecká kaviareň SAVinci, ktorá sa po dlhej odmlke konala naživo na bratislavskom Tyršáku. Na tému Prežijeme rok 2222? v nej diskutovali doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., a RNDr. Pavol Siman, PhD., z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i. Diskusiu, ktorú moderoval Stano Ščepán, „tematicky“ dotvárala takmer 30-stupňová podvečerná teplota vzduchu.

„Či prežije ľudstvo rok 2222, záleží nás všetkých, na tom, ako sa budeme ďalej správať, aké nároky bude mať ľudstvo na prírodu, zdroje, energetiku…,“ odpovedal hneď v úvode moderovanej diskusie Pavol Siman a hneď dodal, že sme prvou generáciou, ktorá pociťuje zmeny klímy. „Je celkom isté, že zmena klimatických pomerov sa stáva každodennou súčasťou a nespochybniteľnou otázkou našej existencie, hoci ju ešte stále podvedome či vedome odmietame. Hoci z globálneho hľadiska a pohľadu jednej generácie sú zmeny pomalé, postupné, neviditeľné, pre našu planétu sú nepredstaviteľné a rýchle.“ Uviedol, že zhruba pred dvadsiatimi rokmi začalo ľudia žiť v antropocéne, ktorý súvisí s tým, ako sa menia podmienky na život na našej planéte aj šance ľudstva na prežitie. „Je to vlastne etapa vývoja Zeme, kde sú hlavnou hybnou silou ľudia,“ doložil vedec.

Podľa Zity Izakovičovej nás k premýšľaniu, či prežijeme rok 2222, nútia stále rastúce negatívne javy a procesy, ktoré sa uskutočňujú okolo nás; následky klimatických zmien, strata biodiverzity, rozšírenie škodcov, výskyt epidémií, zásahy do vodných tokov – pričom neopomenula ani blízky Dunaj. „Až 60 percent svetových ekosystémov je degradovaných a využívaných neudržateľne,“ vysvetľovala environmentalistka a zdôraznila, že ochrana biodiverzity je nevyhnutná z hľadiska prežitia ľudstva na Zemi.

Pavol Siman tiež konštatoval, že na súčasné klimatické zmeny nemá vplyv slnečná aktivita, skôr sa predpokladá – čo sa týka Slnka – ochladenie. Vyvrátil aj niektoré tvrdenia, ako klimatickej kríze výrazne pomohli covidové opatrenia. Ako teda zabrániť otepľovaniu planéty? „Napríklad zmeniť využívanie poľnohospodárskej krajiny, dreva, vodných zdrojov a tak ďalej,“ objasnil P. Siman a dodal, že by sme mali vyriešiť aj svoje energetické požiadavky, aby sme donekonečna nemuseli spaľovať fosílne palivá.

Pri konkrétnych príkladoch z nášho územia je veľkým problémom podľa Z. Izakovičovej aj nekontrolovaná zástavba, „ktorá rastie, populácia však nie“. Len za posledných 15 rokov vzrástla zastavaná plocha v Bratislave takmer o 10 percent, na druhej strane však klesol asi o osem percent podiel poľnohospodárskej pôdy, vinohrady klesli až o pätinu, dokladovala Z. Izakovičová. „Sme v šiestom masovom vymieraní druhov,“ konštatoval P. Siman, „pričom najohrozenejším druhom sú cicavce – vrátane človeka. Človek totiž robí všetko preto, aby si ´neporadil´. Planéta prežije zmeny, ktoré sme spôsobili, poradila si doteraz vždy, prešla mnohými cyklami, u človeka nie som si taký istý,“ dodal na záver Pavol Siman.